Pýtajúca sa: Ako ste sa naučil všetko o čom tu hovoríte a ako sa to môžeme dozvedieť my?
JK: No nieje to dobrá otázka? Ak môžem trochu hovoriť o sebe, nečítal som to v upanišadách, bhagavadgíte či biblii ani v žiadnych psychologických knihách, ale ako som už povedal, keď pozorujeme svoju vlastnú myseľ, všetko to v nej nájdeme. Takže akonáhle sa dáme na cestu sebapoznania, knihy prestanú byť dôležité. Je to ako by sme sa dostali do zvláštnej zemi, v ktorej začneme zisťovať nové veci a činiť úžasné objavy. To sa však všetko zničí, keď začneš sebe samej prisudzovať dôležitosť. V okamihu, keď si povieš: objavila som, viem, som skvelá žena, pretože som zistila to a ono, si stratená. Ak sa chceme vydať na dlhú cestu, musíme niesť veľmi málo, ak chceme vyšplhať do veľkej výšky, musíme cestovať naľahko.
Táto otázka je teda veľmi dôležitá, pretože objav a porozumenie prichádzajú so sebapoznaním, z pozorovaní ciest mysle. Čo povieme o svojom susedovi, ako hovoríme, ako chodíme, ako sa pozeráme na oblohu či na vtáky, ako jednáme s ľuďmi alebo ako režeme vetvu – všetky tieto veci sú dôležité, pretože sú ako zrkadlá, ktoré ukazujú našu skutočnú podobu a ak sme bdelí, všetko objavíme každým okamihom nově.
Jiddu Krishnamurti