Jdi na obsah Jdi na menu

Jiddu Krishnamurti (1895 India – 1986 Ojai)

Theosofi na čele s pani Blavatskou v čase JK detstva pátrali intenzívne po inkárnácii, kde sa mal prejaviť Majtreja – Budha, Ježiš. Už od detstva bol JK vychovávaný ako učiteľ ľudstva – po tom ako jeho auru zhliadol jeden z členou theosofickej spoločnosti, bol uvedený do tejto spoločnosti, na ktorej čele neskôr stál. V r. 1933 nastal zlom a JK odmietol a rozpustil theosofickú spoločnosť, ktorá ho vychovavala ako novodobého mesiáša. V r. 1921 povedal: „nepoznám filozofiu svojho života, ale poznám ju…Najskôr musím nájsť sám seba, iba potom možem pomôcť ostatným.“

Učenie JK vyzrelo až od r. 1933. Od r. 1929 už nedochádza k žiadnym zásadným zmenám v jeho učení. Iba sa čiastočne menia formy jeho vyjadrenia a celkovo sa prehlbuje. JK varoval pred utváraním mlhavých ideálov, marnej viery, že sa člověk v budúcnosti vyvinie k niečomu lepšiemu. „Buď svetlom sám sebe – to je jeho odkaz – preverujte všetko čo utvára vaše chovanie a postoj k životu. Skúmajte vlastnú predstavu o sebe, opustite svoje predsudky, sledujte pozorne svoje vzťahy. Pravda nemá cestu, v tom je jej krása. Žiadna autorita, žiadny guru, žiadna hierarchia. Každá ľudská bytosť si musí nájsť slobodu inak. Svetový učiteľ je iba okoloidúci.“


„Čin uskutočníte, ak Uvidíte jeho dôležitosť. Potom uvidíte, že neexistuje žiadna metóda, technika či systém. Je iba Boh, ktorý sa manifestuje vo Vás, ale nebudem to nazývať slovom boh, radšej slovom život…Priatelia nezaoberajte sa tým, kto vlastne som, nikdy to nezistíte. Ak ste väzeň, nie je mojim záujmom popisovať čo je sloboda. Mojím záujmom je ukázať čo tvorí väzenie a vy ste ho tak mohli prelomiť. Vieš, čo sa deje vo svete? Je to obraz toho, čo sa deje vo vnútri každého z nás. Svet je to, čo si ty. Vo svete, je to iba dramatickejšie a bezohladnejšie. Svet nie je iný než si ty. Svet je tvoje Ja. Svet si ty, človek je celým ľudstvom. Ak sa zmeníte, vaša zmena bude mať vplyv na zbytok celého ľudstva.

JK prechádzal takmer celý svoj život procesom. Tí, ktorí mali možnosť priebeh procesu vidieť sa zhodujú v názore, že jeho telo bolo týmto spôsobom zrejme pripravované pre úlohu predávať učenie. Z toho, čo JK počas procesu (tranzu či iniciácie) vravel bolo možné usúdiť, že na neho pritom pôsobia jedna či viac bytostí. Napr. odkaz počas tranzu v r. 1923: „práca, ktorá je teraz robená je nanajvýš dôležitá, nesmierne jemná a citlivá. Je to prvýkrát, čo je takýto experiment vo svete uskutočnený.“ Počas procesu vravel rôznymi jazykmi, hlasmi a pod. Theosofi v strachu, že JK posadli temné sily poslali lekárku, ktorá mala tieto tranzi preskúmať, avšak nemáme žiadny záznam.

„Táto prádznota bolo udržovaná. Ale čím? Stále je tu , od tej doby až dodnes asi do osemdesiatich, alebo tak. Iba pri prednáškach do nej prichádza to – môžete to vidieť práve tu v miestnosti ako vždy, keď sa hovorí o niečom vážnom. Naozaj neviem. Môžeme tomu niekedy prísť na kĺb? Často mám pociť, že to vlastne nie je moja vec, že by som nemal rozhrňovať záclonu…Táto osoba nevytvoila toto učenie…Bolo to jako zjavenie…Myseľ prestane byť prádzna iba vtedy, ak je to nutné ku komunikácii. Behom prednášania je prázdná a to sa zjavuje, prichádza bez premýšlania…Cítim, že je tu akýsi druh ochrany, ktorý udržuje telo k tomu, aby mohlo prednášať. Niekto či niečo ho chráni aby prežilo.“

JK iba mimoriadne výnimočne vravel o sebe. Na otázku či je stelesnením Majtreji povedal niečo v tom zmysle, že táto možnosť je príliš jasná a teda podozrivá a povedal, že to tak asi nie je. Vysvetlenie, že sa sám vyvinul behom dlhej rady životou, tiež videl ako nepravdepodobné. Ak by aj JK bol prejav Majtreji, teda nový Budha, nový Ježiš a povedal by, že je tak, tak by okamžite okolo seba vytvoril sektu, autoritu, kult osobnosti a to bolo niečo čo považoval za prekážku k pravde. Išiel by sám proti sebe.

„Až budem umierať, poviem vám. Neumrem náhle. Všetko je rozhodnuté niekým iným. Nemôžem vám o tom povedať, nesmiem, rozumiete? Je to oveľa vážnejšie, sú veci , ktoré neviete. Je veľmi ťažké nájsť mozog jako je tento a tak musí pokračovať, dokiaľ je telo schopné, pokiaľ nepovie dosť. “ Svoje posledné dni v čase umierania strávil JK obklopený kruhom svojich najbližších priateľov, ktorý na jeho prianie natočili tieto slová: „hovoril som im dnes ráno – po 70 rokov táto super-energia – nie táto obrovská energia, obrovská inteligenica, užíva toto telo. Myslím, že si ľudia neuvedomujú ako úžasná energia a inteligencia prechádzala týmto telom – ako 12valcový motor. A po 70 rokov – to bola pekne dlhá doba – a teraz už telo nemôže zostať ďalej. Nikto, iba ten, kto telo pripravil, veľmi dôkladne chránil atd – nikto nie je schopný porozumieť, čo týmto telom prechádzalo. Nikto nech to nepredstiera. Nikto. Opakujem to: nikto z nás či verejnosti nevie, čo ním prechádzalo. Viem to. A teraz po 70 rokoch to končí. Nie ta inteligencia a energia – ta je akosi tu, každý ďeň, zvlášť v noci. A po 70 rokoch to už telo nemôže ďalej vydržať. Nemôže. Indovia majú o tom mnoho nezmyselných pover – že vy budete a telo odíde a podobne. Nenájdete ďalšie telo, ako je toto, alebo túto prvotriednu inteligenicu, ktorá pracuje v tele mnoho sto rokov. Už to neuvidíte. Až odíde, odíde. Nie je tu žiadne vedomie, ktoré by tu z toho zostalo, z toho stavu. Všetci predstierajú, alebo sa snažia si predstavovať, že sú schopní s tým vojsť do styku. Možno sa to trochu podarí tým, ktorý budú žiť učenie. To však nikto neurobil, Nikto. Je to tak.“

Zvlášte predsmrtné slová. Môj názor je, že tu JK vidím skôr v negatívnom svetle. Teda prichádza otázka: bol JK prejav Majtreji? Nový Budha, nový Ježiš? Ak sa hlbšie pozrieme na túto otázku, začne táto otázka strácať význam. Ak by sa odpovedalo áno bol, tak ako môžeme zistiť, že naozaj skutočne tak bolo? Povedať si áno bol, je len túžba, domienka, strach a hlavne viera v to. Je to abstraktná viera a je to len túžba aby bol člověk vedený. Pravdu člověk má nájsť sám v sebe a za seba bez vodcov k pravde. Preto nie je podstatné to či JK bol majtreja či nie, ale podstatné je sebapoznanie, pochopenie nášho života s našimi konfliktami a bolesťami a nie pochopenie života nejakého uja. Kdesi na internete som čítal, že nejaký ľudia sa zaoberali učením JK ale výsledky neprichádzali. Možno preto, že ich hľadali, možno niečo nepochopili a možno preto, že i JK učenie je len ďalšie z radu pascí, poloprávd, siekt a pokrivenej pravdy. Tí, ktorí hlbšie poznajú učenie JK vedia na akých ilúziach stojí svet – náboženstvá, guruovia, náuky a pod. Prečo by mal byť JK nejaký iný? Aj keď prekročil guruov a sám nebol guru. Čo ak je to šikovný ťah matrixu? JK vravel, že nech mu neveríme, nesúhlasíme s ním, že nás on neprivedie k pravde, nech sami v sebe objavíme čo je pravda. To je negácia, kritický prístup, kde majú možnosť veci sa preskúmať. Pochybnosť, ktorá nie je iba fráza, ale štýl života. „Pochynosť je cenná vec. Čistí a prejasňuje myseľ. Dotazovanie a už samá skutočnosť, že je v nás semienko pochybnosti, nám pomáha v našom skúmaní.“

---

O Jiddum Krishnamurtim (JK) koluje teória, že bol prejav Majtreji, teda nový Budha či Ježiš. Ježiš a Budha vôbec nemuseli a asi ani vôbec neboli žiadny veľký vyslanci a pod. Okrem toho sú históriou, tak zanesení, skontaminovaní, či slovne úplne prekrútení, že nemá význam sa nimi vôbec zaoberať. Po tom, čo človek prestane so slepou vierou, vyskytne sa otázka: bol Krishnamurti prejav majtreji? Ale prečo takáto otázka? Lebo my ľudia hľadáme nejaké bezpečie. Nejaké prilnutie, istotu či metódu, príslub spásy – nejakú formu viery, ktorá nám toto všetko poskytne. To všetko je ale únik, zastavenie sa, je to strach. A tento strach nás vedie do ilúzií.

JK bol človek, ktorý si uvedomil, že nenájde vonku to štastie, ani v náukách, ani vo vodcoch a ideách a musí sa preto stále pohybovať a pochybovať, aby v tejto nespokojnosti našiel alebo skôr sa priblížil k pravde. Neurobil chybu, že rozdelil život na duchovný a svetský a tak sa mu roztvorili dvere. JK bol jednoduchý človek a v jednoduchosti spojenej s pohybom a pochybnosťou a nezaujatosťou sa veci možno vyjavujú samé. Pohyb ako nehľadanie istoty, ako nezastavenie sa, ako pochybnosť, pohyb ako zistenie, že únik od strachu tvorí ešte väčší strach. Ako nehasnúci plameň vyskúmať to.

JK bol úplne obyčajný človek, žiadny prejav Majtreji či Ježiš a Budha. On kvôli tomu, že nehľadal formy únikov ale postavil sa realite, takej aká je, tak sa priblížil k pravde. Možno k nemu aj konečná pozemská pravda prišla, ale skôr o tom pochybujem. To, že mal pravdu vo veľa veciach, či tá náuka vyzerá pravdivo ešte absolútne vôbec nič neznamená, že nemusí byť pravdivá ako celok, že to môže a asi aj je, niekde pokrivené a to čo je pokrivené vedie do slepej uličky. Predsa môže to byť aj trocha inak. Vhľad v niečom neznamená či nemusí znamenať nič.

Zdá sa, že celý problém nás ľudí a problém nášho života je v únikoch. Úniky hľadáme kvôli pocitu istoty, zabezpečenia, teda kvôli strachu. Je to asi o viere, o nenápadných formách viery. Niečomu musím veriť, teda pripútať sa na to, aby som sa cítil v bezpečí, čo by mi dalo istotu a nebál by som sa.

Slová od Krishnamurtiho: Nie je vodcu ani učiteľa, nie je tu nikto, kto by vám povedal, čo máte robiť. Ste sami v tomto údesnom, šialenom svete. Ste teda ponechaní sami sebe – to je skutočná situácia človeka, ktorý sa týmito vecami vážne zaoberá. A pretože nečakáte od nikoho pomoc, ste volní – slobodní, aby ste objavovali. Kde je sloboda tam je veľký energetický náboj. Absolutní bezpečí se nachází v inteligenci. Mysl vytvořila rozmanité formy iluzí – rozličné národnosti, rozčlenění do kast, odlišné bohy, rozdílné víry, různá dogmata, nepřeberné množství rituálů a nadpřirozené náboženské pověry, které se šíří světem – a snažila se v nich nalézt bezpečí. Člověk riziko tohoto bezpečí, této iluze, nevidí. Jestliže je nahlíží – nikoliv jako představu, ale jako realitu – je tento vhled inteligencí, nejvyšší formou absolutního bezpečí. Absolutní bezpečí tedy existuje: jeho podstatou je nahlížet pravdu v iluzi.

Juro, Jiddu Krishnamurti

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA