Jdi na obsah Jdi na menu

Prečo chcete byť oslobodený od ega? Čo je motívom, dôvodom a podnetom? Chcem sa oslobodiť od ega, pretože si myslím, že je pre mňa škodlivé, bolestné, že nie je duchovne dobré? Ak je toto mojim motívom, potom je snaha oslobodiť sa od neho iba jeho inou formou. Stále mi záleží na tom, čoho dosiahnem. Tvrdenie musím byť volný obsahuje rovnaký motív ako musím byť úspešný. Moje JA je stále dôležité, je v strede mojej snahy oslobodiť sa. Treba pochopiť ako Ja vzniká. Uvedomiť si svoje vlastné myslenie, pozorovať ako jednáme zo sluhami, s matkou, učiteľom. Uvedomovať si ako pozeráma na tých, čo sú pod nami, nad nami, na tých, ku ktorým máme úctu a na tých ktorými pohrdáme. To všetko odkrýva jednanie Ja, ega. Pochopením tohto jednana sa od neho oslobodíme. Na tom záleži, nie na tom ako sa oslobodiť od ega.

Inteligentá myseľ je tá, ktorá sa neustále uči a nikdy nerobí závery. To je to, čo urobila väčšina ľudí: prišli k záveru, k stanovisku. Preto stratili svoju inteligenciu. Inteligencia nie je viera, to je opäť iná forma záveru. Inteligencia existuje iba vtedy, ak sa nebojíme. Ak sme ochotný búriť sa a ísť proti celej spoločenskej štruktúre, aby sme zistili pravdu. Nesmiete prímať, ale musíte začať všetko skúmať a zisťovať. Všetko skúmať je ako revoltovať, čo znamená vytvoriť nový svet. Inteligentý človek nikdy nie je statický, nikdy nehovorí viem. Neustále skúma, je neistý, hľadá, pátra, zisťuje. V okamihu ak prehlási viem, je mŕtvy.

Vedomosti nie sú inteligencia. Ak by sme prečítali všetky knihy sveta nezískali by sme z nich žiadnu inteligenciu. Tá vniká iba ak chápeme celý proces mysli – nie mysli podľa nejakého filozofa či učiteľa, ale svojej vlastnej. Naša myseľ je výsledkom celého ľudstva a keď jej porozumieme, nebudeme musieť študovať ani jedinú knihu, pretože obsahuje všetky vedomosti minulosti. Inteligencia teda vzniká s pochopením seba samého a seba môžete pochopiť iba vo vzťahu ku svetu ľudí, vecí a myšlienok. Inteligenciu nemôžete získať, prebúdza sa s obrovskou revoltou, vtedy ak neexistuje strach – čo v skutočnosti znamená, že existuje láska.

Spolupracujete so systémom a neviete kedy povedať: nechcem už spolupracovať a nezaléží na tom, čo sa stane. Ak sa rozhodnete však už ďalej nespolupracovať, nemalo by to byť z revolty, ale malo by to vychádzať z lásky a krásy. Ak cítite lásku a krásu, vnímate to, čo je. A v tom, čo je môže ísť myseľ ďaleko za seba, až do nekonečna.

Na počátku je tedy odmítnutí tradičního přístupu jako něčeho naprosto falešného. Pokud jste pochopili hloupost a nedospělost takového počínání a inteligentně jste zavrhli všechny tradiční návyky, jste volní a nebojíte se. Způsobíte si tím sice dost problémů a kolem sebe mnohou nepřístojnost, ale osvobodili jste se ze zajetí ve své přizpůsobivosti. Přizpůsobivý člověk se skutečnosti, nekonečnu a nezměrnosti nikdy nepřiblíží. A náhle zjistíte, že už nehledáte. Je to první věc, kterou je třeba se naučit: nehledat. Dokud hledáte, bloumáte jen kolem výkladních skříní.

AK HĽADÁME BOHA ALEBO PRAVDU, HĽADÁME HO SVOJÍM MYSLENÍM. MYSLENIE PRITOM VŠETKO ROZLIŠUJE A PREKLADÁ DO POJMOV, KTORÉ UŽ POZNÁ. TO, ČO HĽADÁME, JE TEDA VLASTNE UŽ ZNÁME, TAKŽE V SKUTOČNOSTI VOBEC NEHĽADÁME. TOMU JE DOLEŽITÉ ROZUMIEŤ. MUSÍME PRETO PRESTAŤ S AKÝMKOĽVEK HĽADANÍM. V SKUTOČNOSTI TO ZNAMENÁ, ŽĚ MUSÍME VIDIEŤ, TO, ČO JE. AK SA HNEVÁM, ŽIARLIM, SÚŤAŽÍM, AK SOM SOBECKÝ, SUROVÍ A NÁSILNÝ, ALEBO AK MA OVLÁDNE CHTIVOSŤ, JE TREBA TO VIDIEŤ AKO, TO, ČO JE A NIE SKRZE PREDSTAVU NEJAKÉHO IDEÁLNEHO STAVU, AKO BY TO MALO ČI NEMALO BYŤ. POTOM TU NIEJE ŽIADEN KONFLIKT AK VIDÍME TO, ČO JE, BEZ JEHO OPAKU. POZERAŤ SA BEZ PREDSTAVY. POZERAŤ SA NA SEBA, DRUHÝCH ČI STROM BEZ AKÉHOKOĽVEK HNUTIA MYSLE ZNAMENÁ, ŽE SA POZERÁME PRVÝKRÁT A TEDA S ČISTOU, NEVINNOU MYSĽOU. TOTO JE VEĽMI DOLEŽITÉ POCHOPIŤ.

Jste-li směrováni a vedeni, stáváte se otrokem, a okrádáte se tak o svou svobodu. Svoboda se nenachází na konci, ale na počátku.

Zaviňuje túžba po spokojnosti nespokojnosť? Hľadanie znamená známe. Vaša nespokojnosť vzniká tým, že ste nenašiel plné uspokojenie. Skutočne hľadáte uspokojenie, preto ste stále v pohybe, posudzovanie, porovnávanie, rozvažovanie, popieranie a pochopiteľne ste nespokojný. Vaším cieľom je pomáhať a nájsť v tom plné uspokojenie. V skutočnosti nechcete pomáhať, ale nájsť uspokojenie v pomáhaní.

Spokojnosť je pochopenie toho, čo je a čo je, to nie je nikdy statické. Myseľ, ktorá tlmočí, prekladá to, čo je, je chytená do vlastného predsudku spokojnosti. Tlmočené nie je pochopené.

S pochopením toho, čo je, prichádza nevyčerpateľná láska, nežnosť, pokora. Snáď je to to, čo hľadáte, nemôže však to byť hľadané a nájdené. Nech hľadáte, čo chcete, nikdy to nenájdete. Je to tu, ak každé hľadanie skončilo. Môžete hľadať iba to, čo už poznáte, což je uspokojivější. Hľadanie a pozorovanie sú dva rozdielne postupy; prvý zaväzuje, druhý dáva pochopenie. Hľadanie ktorého koniec vždy dohliadneme, vždy zaväzuje; pasívne pozorovanie prináša pochopenie toho, čo je, od okamihu k okamihu. V tom, čo je od okamihu k okamihu je vždy dokončenie. Hľadať to znamená pokračovať. Hľadanie nikdy nemôže nájsť nové; iba v dokončení je nové. Nové je nevyčerpateľné. Láska sa sama stále obnovuje.

Ak hľadáte abyste našli, potom to, čo nájdete bude sebapremietnutím. Bude to to, čo si prajete a vytvorenie priania nie je pravda. Pravda môže byť hľadaná, ale hľadať pravdu znamená popierať ju. Pravda nemá pevné sídlo, nie je cesty, ktorá by k nej viedla a slovo nie je pravda. Ak je hľadaná pravda, potom to, čo je nájdené, môže povstať iba z nevedomosti, pretože samo pátranie je zrodené z nevedomosti. Vy nemôžete vypátrať skutočnosť, vy musíte prestať, aby nastala skutočnosť.

Jiddu Krishnamurti

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA