Kedysi niekto prehlásil, že je Krishnamurtiovcom, zatiaľčo onen patril k inej skupine. Keď to vravel, nebol si úplne vedomý dôsledku tohto stotožnenia. Prečo sa stal Krishnamurtiovcom? Následoval druhých, patril k mnoho nudným skupinám a organizáciám, až potom uvidel, že je stotožnený s touto zvláštnou osobou. Z toho, čo povedal, bolo zjavné, že cesta skončila. Zaujal stanovisko a prišiel ku koncu záležitosti, vybral si a nič ním nemohlo otriasť. Chcel sa teraz pohodlne usadiť a dychtivo sledovať, čo bolo či bude povedané.
Neznamená stotožnenie koniec lásky a skúmania? Stotožnenie je vlastníctvo, obhajoby vlastníctva, potvrdenie vlastníctva a majetnosť popiera lásku, že? Majetnosť značí istotu, majetok je obrana, ktorá činí človeka nezraniteľným. V stotožnení je odpor, nech veľký či jemný. Je láska formou sebeobrany, odporu? Je to láska, ak sa ochraňujeme? Stotožnenie smeruje k znecitliveniu. Je to myšlienkový proces, ktorým sa myseľ zaisťuje, chrání a rozpína a aby niečím bola, musí vzdorovať, odporovať, brániť sa, musí vlastniť a zbavovať sa. V tomto procesu stávania sa, myseľ či Ja sa stáva tuhčia a schopnejšia, avšak to nie je láska.
Je treba stotožnovanie ku skúmaniu? Čo snáď dosadzovanie, odhalovanie, nekončí práve týmto aktom stotožnenia? Štastie, ktoré prináša pravda, nemôže nastať, ak nie je zakúšané v sebaodhalovaní. Ztotožňovanie zastavuje odhalovanie, je to iná forma lenivosti, záhalky. Stotožnenie je zástupná (náhradná) skúsenosť a preto je uplne klamné. K zakúšaniu musí prestať všetko stotožňovanie. Strach napomahá stotožňovaniu sa s niekým, so skupinou, s ideológiou atd. Pravda či štastie nenastane bez odvahy podniknúť cestu do spôsobov, ciest Ja, seba. Ak ste zakotvený, nemôžete putovať ďaleko, ztotožnenie je útočište, útulok. Útočište potrebuje ochranu a to, čo je chránené, je čoskoro zničené. Stotožnenie privodí samo sebe zničenie a preto je tu neustály rozpor medzi rôznymi stotožňeniami. Čím viac sa snažíme o stotožnenie, alebo preto stotožnenie, tým väčší je odpor k porozumeniu. Ak si je človek vedomý celého procesu stotožňovania, vnútorne i vonkajšie, ak pozná, že jeho vonkajší výraz (prejavenie) je premietnutím vnútornej žiadosti, potom mu vzniká nežnosť, schopnosť odhalovania štastia, pravdy. Ten kto sa stotožnil, nemôže nikdy poznať slobodu, v ktorej jedine vzniká všetká pravda.
Jiddu Krishnamurti