Ak bojujeme, prebieha konflikt medzi tým, čo sme a tým čo by sme mali alebo chceli byť. Toto ,,by sme,, je projekciou našej domienky, že máme byť taký a taký. Každý rozpor ide ruka v ruke so zrovnávaním – nielen s niečím či niekým, ale aj napr. i s vlastným včerajškom. ,,Čo je,, , je iba vtedy, keď nič neporovnávame. A žít s tým čo je, znamená žiť v mieri. Potom tomu, čo je v nás, môžeme venovať celú pozornosť.
Môže človek, bez akéhokoľvek vysvetlenia, celý tento proces boja pochopiť a ukonči ho? Môže byť myseľ bez boja? Toto je dôležité, nie to ako dosiahnuť stavu bez boja. Samotné úsilie dosiahnuť tohto stavu je boj a preto sa doňho nemôžeme dostať. Ak však v každom okamihu pozorujeme, ako myseľ zachytáva nekonečný boj – pokiaľ tento fakt pozorujeme a nepokúšame sa ho zmeniť, nútiť myseľ do určitého kľudového stavu – potom zistíme, že prestáva bojovať spontánne. Pozorujme sami seba, ako od rána do noci bojujeme a ako tým plytváme svojou energiou. Pokiaľ iba vysvetľujeme, prečo bojujeme, strácame sa vo vysvetleniach a boj bude pokračovať. Zatiaľčo ak v kľude pozorujeme svoju myseľ bez vysvetľovania, pokiaľ jej dovolíme, aby si iba uvedomovala svoj vlastný boj, čoskoro ucítime, že sa dostávame do stavu, v ktorom boj neexistuje, kde je iba úžasná bdelosť.
Behom dňa je mozog v nekonečnej činnosti. Prebudíme sa, pozrieme sa z okna a povieme si: bŕŕ, protivný dážď, alebo dnes je nádherne, iba strašne teplo – a už sme začali! Takže ak sa pozrieme z okna, nehovorme nič. Nepotlačujme slová, proste si uvedomujme, že akonáhľe povieme dnes je nádherné ráno, alebo to je hrozné počasie, dáva sa mozog do práce. Ale ak pozorujeme tak, že sa pozeráme z okna a nepovieme si ani slovo – čo neznamená, že by sme slová potlačovali – ale proste iba pozorujeme, bez toho, aby sa do toho plietla činnosť mozgu – tak sme na to prišli, tu k tomu máme kľúč. Ak nereaguje starý mozog, rodí sa nový.
Môžeme pozorovať hory, rieku, údolie, tiene, krásne stromy a za horami nádhérné oblaky plné svetla – môžeme sa pozerať bez slov, bez zrovnávania. Ale ak sa pozeráte na druhého človeka, tu ste si už zaviedli svoje predstavy. Ale iba pozorujte! Ak budete takto pozorovať, ak budete jasne vidieť, uvidíte, že vaše jednanie začne byť neobyčajne živé, úplné, ktoré sa už neprenáša do ďalšej chvíle. Rozumiete? Ak som si plne vedomí toho, čo sa hovorí – čosi nepríjemného, ešte ako na to mozog zareaguje, získavám chvíľku, medzeru, takže sa mozog nevrhá do bitky okamžite. Ak budete pozorovať celý pohyb myslenia při činnosti behom dňa, uvedomíte si, že plodí problémy, ktoré sú neuplné veci, ktoré sa musia prenášať ďalej. Ale ak budete pozorovať kľudným mozgom, potom uvidíte, že sa činnosť stáva úplnou a neprenáša sa ďalej ani urážka ani pochvala. Štruktúra mozgu sa omladzuje a objavuje sa nevinná čistota a nevinná myseľ je schopná vidieť, čo je pravda.
Jiddu Krishnamurti