Ako nutné je pre myseľ očistiť sa od myšlienok, byť stále prázdnou, nie zahltenou sa vyprázdniť, ale proste sa očistiť, umrieť v myšlienkach, od všetkých včerajších pamätí, a k hodine príchodu! Je to ľahké umrieť a je ťažké pokračovať, pre trvalosť je úsilie byť alebo nebyť. Úsilie je túžba a túžba môže umrieť iba keď myseľ prestane získavať. Aké je jednoduché iba žiť! Avšak to nie je stagnovanie. Je v tom veľké šťastie, nie v nedokonalosti, nie v tom byť niečím, nie v tom smerovať niekam. Keď sa myseľ očistí od všetkých myšlienok, zostane len ticho. Myseľ nie je natoľko kľudná ako je veľká, pokiaľ v nej ostáva smerovanie. Pre myseľ smerovať znamená uspieť, a úspech je vždy rovnaký, či už na začiatku alebo na konci. Neexistuje tu žiadna očista mysle pretože je prepletená vlastnými vzormi stávania sa.
Hovorí, že vždy bola aktívna jedným alebo iným smerom , so svojimi deťmi, alebo v sociálnych záležitostiach, alebo v športe, avšak za touto aktivitou sa skrýva vždy nuda, tlak a stereotyp. Je znudená rutinou života, potešením, bolesťou, lichotením a všetkým ostatným. Nuda je ako mrak, ktorý visí nad jej životom, tak dlho ako si len pamätá. Snaží sa o únik z toho, ale každý nový záujem sa čoskoro stáva ďalšou nudou, smrteľnou únavou. Čítala výbornú knihu, mala zvyky rodinného života, ale cez to všetko tam znova bola táto unavujúca nuda. Nemalo to nič dočinenia s jej zdravím, jej bolo veľmi dobre.
Prečo si myslíte, že ste znudená? Je to výsledok nejakej frustrácie, nejakej základnej túžby, ktorá bola zmarená?
„Nie úplne. Existujú tu niektoré povrchné prekážky, ale tie ma nikdy neobťažovali, alebo keď sa ozvali, stretla som sa s nimi celkom inteligentne a nikdy ma neagitovali. Nemyslím si, že mojím problémom je frustrácia, pre seba som vždy bola schopná dostať čo som chcela. Som rozumná vo svojich požiadavkách, avšak stále je tu tento zmysel pre nudu vo všetkom, v mojej rodine, v mojej práci.“
Čo myslíte nudou? Čo myslíte nespokojnosťou? Znamená to, že nič vám nedá úplnú spokojnosť?
„Nie je to celkom tak. Som rovnako nespokojná ako nejaká iná normálna osoba, ale som schopná sa zmieriť s nevyhnutnou nespokojnosťou.“
V čom ste zainteresovaná? Existuje nejaký hlboký záujem vo vašom živote?
„Nie úplne. Ak by som mala hlboký záujem, nikdy by som nebola znudená. Som prirodzene nadšená osoba, uisťujem vás, keby som mala nejaký záujem nenechala by som si to len tak ľahko utiecť. Mala som mnoho prerušovaných záujmov, ale nakoniec ma všetky viedli k tomuto mraku nudy.“
Čo pre vás znamená záujem? Prečo je tam táto zmena od záujmu k nude? Čo záujem znamená? Zaujímate sa o to, čo vás poteší, nie? Nie je záujem procesom hrabivosti? Zaujímali by ste sa o niečo, ak by ste nedostali niečo na oplátku? Tam je trvalý záujem, tak dlho kým získavate, získavanie je záujmom, nie? Pokúšate sa získať uspokojenie z každej veci, s ktorou prichádzate do kontaktu a keď ju dôkladne používate je prirodzené, že vás začne nudiť. Každé získanie je forma nudy, únavy. Chceme zmenu hračiek, akonáhle stratíme záujem o jednu, obraciame sa k inej pretože vždy existuje nová hračka, ku ktorej sa môžeme obrátiť. Obraciame sa k niečomu, aby sme získali, zisk je v potešení, v znalostiach, v sláve, v moci, v efektivite, vo vlastnení rodiny a tak ďalej. Keď už nie je ďalej nič k získaniu v nejakom náboženstve, v nejakom záchrancovi, strácame záujem a obraciame sa k inému. Niektorí zaspia v organizácii a nikdy sa neprebudia, a tí, ktorí idú ďalej sa uspia sami tým, že sa pripájajú k inému. Toto hrabivé hnutie je nazývané expanziou myšlienok, pokrokom.
„Je záujem vždy získavaním?“
Ste zaujatá niečím, čo vám nič nedá , či je to hra, konverzácia, kniha alebo osoba? Ak vám obraz nedá nič, prejdete okolo neho, ak vás osoba nestimuluje, alebo nevyruší nejakým spôsobom, ak tu nie je žiadne potešenie alebo bolesť vo zvláštnom vzťahu, strácate záujem, ste znudení. Ešte ste si to nevšimli?
„Áno, ale nikdy predtým som sa na to nepozeral týmto spôsobom.“
Neprišla by ste sem, keby ste nechcela niečo. Chcete byť oslobodená od nudy. Avšak ja vám nemôžem dať tú slobodu, budete nudení znova, ale ak spolu porozumieme procesu získavania, záujmu, nudy, potom tam možno bude sloboda. Sloboda nemôže byť získaná. Ak niečo získate, čoskoro tým budete znudení. Neotupuje získavanie myseľ? Získavanie, pozitívne či negatívne, je bremenom. Akonáhle získate, strácate záujem. V snahe niečo dosiahnuť ste ostražití, zainteresovaní, ale vlastnenie je nuda. Môžete chcieť vlastniť viac, ale nasledovanie ďalej je len pohybom k nude. Skúšate rôzne formy získavania, a tak ako dlho je tam úsilie získavať, je tam záujem. Ale nakoniec získate a vždy príde nuda. Nie je toto to, čo sa stalo?
„Predpokladám, že áno, ale neprikladám tomu úplnú dôležitosť.“
Vlastnenie nútia myseľ sa unaviť. Získanie, či už znalostí, vlastníctva, cnosti, smeruje k necitlivosti. Povaha mysle je taká, že má získať, absorbovať, nie je to tak? Vzor ktorý má vytvorený je zhromažďovanie, a v tej aktivite myseľ prejde do vlastnej únavy, nudy. Záujem je začiatkom získavania, čo sa čoskoro premení na nudu, a túžba byť oslobodený od nudy je ďalšou formou získavania. Tak myseľ prechádza od nudy cez záujem znova k nude, až je úplne unavená, a tieto postupné vlny záujmu a únavy sú považované za existenciu.
„Ale ako dokáže človek byť oslobodení od získavania, bez ďalšieho získavania?“
Jedine tým, že necháme pôsobiť pravdu v celom procese získavania, nie tým, že sa pokúsime oddeliť od hrabivosti, získania byť nehrabiví. Byť nehrabivým je ďalšou formou získavania, ktoré sa čoskoro stane únavným. Obtiažnosť, ak môžeme používať toto slovo, spočíva nie v slovnom chápaní toho, čo bolo povedané, ale v zažití falošného ako falošného. Vidieť pravdu vo falošnom je začiatkom múdrosti. Ťažkosťou je pre myseľ byť potichu, myseľ sa neustále trápi sa za niečím, získava alebo popiera, hľadá a nachádza. Myseľ nikdy nie je ticho, je stále v pohybe. Minulosť cez prítomnosť, vytvára svoju vlastnú budúcnosť. To je pohyb v čase a tam je ťažko niekedy interval medzi myšlienkami. Jedna myšlienka nasleduje inú bez prestávky, myseľ sa otupí a tak sa unavuje. Ak sa ceruzka naostruje znova, časom sa písaním otupí a podobne sa myseľ stále niečím zaoberá až sa vyčerpá. Myseľ sa vždy bojí príchodu konca. Avšak žitie skončí zo dňa na deň, je to umieranie celého získavania, pamäte, zážitkov, minulosti. Ako tam môže byť žitie ak tam je zážitok? Zážitok je znalosťou, pamäťou, a je pamäť stav zažívania? V stave zažívania, je tam pamäť ako prežívajúci? Očista mysle spočíva v tvorení. Krása je v zažívaní, nie v zážitku. Zážitok je vždy minulosťou a minulosť nie je zažívaním, to nie je život. Očista mysle je pokoj, ticho srdca.
Jiddu Krishnamurti