Jdi na obsah Jdi na menu

Vzťah je obvykle zmyselný – takto začína – a následne sa zo zmyselnosti mení v spoločenstvo, v ktorom prevláda pocit závislosti jedného človeka na druhom. Potom vznikne rodina, ktorá vzájomú závislosť ešte prehĺbi. Ak vyvstane v tejto závislosti nejaká neistota, hrniec pretečie. Aby človek našiel správny vzťah, musí preskúmať túto hlbokú vzájomnú závislosť. Prečo sme v našich vzťahoch tak psychicky závislí? Je to preto, že sme zúfalo osamelí? Je to preto, že nikomu nedôverujeme – dokonca ani nášmu manželovi či manželke? Závislosť na druhej strane poskytuje istý pocit bezpečia a ochranu proti tomuto nekonečnému svetu hrôzy. Vravíme: „Milujem ťa.“ V tejto láske je vždy prítomný pocit vlastnenia a toho, že ste vlastnení a ak je táto situácia ohrozená, nastávajú konflikty. Túto vzájomnú potrebu a používanie, nazývame láskou. Môžeme teda žiť bez toho aby sme sa spútavali, bez toho aby sme psychologicky záviseli jeden od druhého? Pokiaľ to nezistíte, budete vždy žiť v konflikte, pretože život je vzťahom.

Pokiaľ je tu závislosť, sú tu rozpory. Vzájomnej závislosti vravíme láska a naše vzťahy sú na nej založené. Získame stály zdroj potešenia a pocit bezpečia. Psychicky vás potrebujem a vy potrebujete mňa. Môžete to nazývať akýmkoľvek príjemným slovom, avšak v skutočnosti je za tým prázdnota, rana, ktorá nemôže byť vyliečená. Môžete sa jej zbaviť iba tak, že si ju uvedomíte a porozumiete jej. A porozumenie tu môže byť ak nehľadáte vysvetlenie. Vysvetlenie je činnosť mysle. Láska je možná iba vtedy ak porozumiete procesu závislosti. Láska nie je osobná ani neosobná, je to stav bytia. Nie je z mysle a nemôže sa získať cvičením či meditáciou. Prichádza vtedy, keď tu nie je žiadny strach, závislosť, dosahovanie, ak pocit úzkosti a samoty je preč. Tento stav prichádza len vtedy ak rozumiete sami sebe, ak si plne uvedomíte svoje skryté motívy a ak nie je tu už žiadne označovanie a myseľ už nie je chytená do slov.


Pochopte, že samotný stav závislosti na niekom inom môže byť príčinou hlbokej psychologickej neurózy. Ak je tu závislosť musí tu byť strach. Ak porušíte tento vzorec, čo sa stane? Stanete sa duševne zdraví! Aby ste zistili, čo je pravda, musíte byť takto duševne v poriadku. Ak skutočne pochopíte podstatu vzťahu, ktorý existuje, len ak nie ste pripútaní, a ak nemáte o druhom človeku žiadne predstavy, príde k skutočnému súzneniu. Myslenie plodí pocit majetníctva, vlastníctva, vedome či nevedome, vzbudzuje žiarlivosť. Myslenie je najväčšou prekážkou lásky. Myslenie má svoje miesto, ale nemá žiadnym spôsobom príbuznosť s láskou. Láska je stav bytia, kde nie je myslenie. Strach je plodom myslenia. Oslobodenie od myslenia nastane len vtedy ak je úplne pochopený jeho hlboký význam – k tomu je však potrebné hlboké sebapoznanie.

Vaša duchovná cesta je slepá, len veríte, lipnete na slovách a nálepkách. Sledujte to a zistíte, že v pociťovaní Ja, ako stredu nie je sloboda. Vašou najvlastnejšou snahou je presadiť sa a byť dôležitý. Viera v majstra tvorí majstra a skúsenosť je tvorená vierou. V zásade vlastne vytvárame majstra k osláveniu vlastného Ja (ega). Jedným z najľahších únikov je guru, majster. Potom nezáleží na tom, čo ste vy, majster je dôležitý. Nie ste viacej osamelí, zmätení, stratení. Náležíte jemu, spoločnosti, myšlienke. Ste bezpeční. Ak beriete svojho učiteľa ako niekoho, kto vám má pomôcť, nestane sa pre vás učiteľ napokon dôležitejší ako pravda? Ak dosahujete pokoj nejakou metódou tak to, čo dosiahnete a čomu vravíte pokoj, nemôže byť dlho živé, je to v skutočnosti mŕtva vec. Byť svetlom sám pre seba - ticho, pokoj, prichádza ak rozumiem sebe – svojím rozporom, túžbam, ambícii a pýche. Všetky prostriedky a ciele sú len formou lipnutia a musia prestať aby mohla byť skutočnosť. Žiadna metóda neprináša výsledky, ktoré sľubuje. Meditácia nie je formou úsilia, každé úsilie je na prekážku. Skutočná meditácia je mimovoľný, neuvedomelý proces, nie je to proces vedomý. Pokiaľ je tu vedomá sebakázeň, ktorá je stávaním sa, ktorá je procesom myslenia, nemôže tu byť pravá meditácia, teda ticho. Pravdou nie je ideológia, ale to čo si. Sebapoznanie – to čo si, začneš objavovať cez reakcie.

Zrejme, kde je žiarlivosť tam nie je láska, a predsa sa mnoho ľudí domnieva, že žiarlivosť je príznakom lásky. Čím sme žiarlivejší, tým väčší je pocit vlastníctva. Niečo vlastniť – dáva pocit šťastia, zahrieva nás a utešuje. Vlastniť, znamená byť závistlivý. Vlastnenie plodí nenávisť, my skutočne nenávidíme to, čo vlastníme, čo sa prejavuje žiarlivosťou. Vlastniť znamená zničiť lásku. Vlastniť osobu znamená nebyť si vedomý tej osoby. Naša výchova nás vedie k tomu aby sme neboli inteligentní. Znovuožívanie minulosti je nazývané láskou, a tak pre väčšinu z nás je láska smrťou. Žijeme s minulosťou, so smrťou, a preto my sami sme mŕtvi. Milujeme svojou mysľou a nie srdcom. Naša láska je vlastne láskou mysle.

Bez vašej ženy či muža by ste boli úplne stratení, vaše šťastie závisí od nich. Musíte ich vlastniť, nesmiete ich stratiť a im sa to páči byť vlastnení, pretože oni vás používajú tiež. Manželka, kniha, rádio, bohovia, guruovia atď. sú únikom, ktorý sa stane najdôležitejší. Bojíte sa byť sám, on, ona či ono je tu aby zaplnilo vašu osamelosť avšak skutočnosť je stále tu, nie je tak? Najskôr musíte prestať unikať, a potom môžete pozorovať seba. Unikáme od vlastnej osamelosti, prázdnoty, od toho, čo ste. Čo máte robiť? Nemôžete robiť nič. Čokoľvek urobíte bude činnosť úniku. To je najdôležitejšie k pochopeniu. Potom pochopíte, že vy sám sa nelíšite či nie ste oddelený od tejto prázdnoty. Vy sám ste onou prázdnotou, neschopnosťou. Pozorovateľ je pozorovanou prázdnotou. Vy a prázdnota ste jednota, jeden jav a nie dva oddelené procesy. Ja sám som onou prázdnotou. Ak to sledujete ďalej pochopíte, že to viacej osamelosťou už nenazývate, ten výraz prestal. Ak budete postupovať ešte ďalej zistíte, že osamelosť, prázdnota neexistuje. Je tu úplný zánik osamelosti, prázdnoty mysliteľa, ako myšlienky. Len tento postup učiní koniec strachu. Pravda oslobodzuje, nie vôla či úsilie. Ak je srdce prázdne od vecí mysle a myseľ prázdna od myslenia, potom máme lásku. To, čo je prázdne je nevyčerpatelné.


Jiddu Krishnamurti

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Pravda

(Thomas, 1. 2. 2012 5:54)

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA