Krishnamurti: Táto otázka vyplynula, pretože som povedal, že guruovia sú prekážkou ku pravde. Nehovorme, vy sa klamete a ja mám pravdu, alebo ja sa klamem a vy máte pravdu, avšak dovoľte nám preveriť problém a rozlúštiť ho. Pozrime sa na to ako zrelí a zamyslení ľudia, bez popierania a bez ospravedlňovania. Čo má väčšiu dôležitosť, guru alebo vy? A prečo idete za guruom? Hovoríte, „Aby som bol prebudený k pravde“. Skutočne idete za guruom, aby ste boli prebudený k pravde? Premyslime to skutočne jasne. Bezpochyby, keď idete za guruom tak hľadáte uspokojenie. Máte problém a váš život je chaotický, je v neporiadku a preto chcete od toho uniknúť, idete za niekým koho nazývate guru, aby ste našli útechu v slovách, alebo aby ste unikli do ideálov. To je skutočný proces, a tento proces nazývate hľadaním pravdy. Chcete bezpečie, chcete uspokojenie, chcete aby bol váš chaos niekým vyjasnený a tú osobu, ktorá vám pomôže nájsť úniky nazývate guru. Skutočne, nie teoreticky, spoliehate sa na gurua, ktorý vás uistí o tom čo chcete. Vydávate sa hľadať si gurua, ako keď si idete prezerať výklady, vidíte čo vám pristane najlepšie a to si kúpite. V Indii je toto ten stav: vydávate sa stále hľadať guruov a keď nejakého nájdete držíte sa jeho nôh, krku alebo ruky čím vás uspokojí. Dotýkať sa ľudskej nohy – to je jedna z najviac mimoriadnych vecí. Dotýkate sa guruovej nohy a kopete do svojho služobníctva a týmto ničíte ľudské bytosti, strácate ľudskú hodnotu. Takže, idete za guruom nájsť uspokojenie (bezpečie), nie pravdu. Myšlienka môže byť taká, že on by vás mal prebudiť k pravde, ale skutočný fakt je taký, že nachádzate bezpečie. Prečo? Pretože hovoríte, „ neviem vyriešiť môj problém, niekto mi musí pomôcť“. Dokáže vám niekto pomôcť vyriešiť chaos, ktorý ste vytvorili? Čo je to neporiadok? Neporiadok s ohľadom na čo, utrpenie s ohľadom na čo? Neporiadok a utrpenie existujú vo vašom vzťahu k veciam, ľuďom a ideám a ak nedokážete porozumieť tomu neporiadku, ktorý ste vytvorili, ako vám môže pomôcť niekto iný? Môže vám povedať čo robiť, avšak vy to musíte uskutočniť sami pre seba, je to vaša vlastná zodpovednosť a pretože nie ste ochotný prijať túto zodpovednosť, utekáte ku guruovi a myslíte si, že máte vyriešený problém. Ale naopak vy ste nevyriešili nič, unikli ste a problém stále ešte zostal. A na počudovanie, vy si stále zvolíte gurua ktorý vás ubezpečuje v tom čo chcete, z toho dôvodu nehľadáte pravdu a preto guru nie je dôležitý. Vy ste teraz hľadali niekoho, kto by vás uspokojil vo vašich túžbach, toto je to, prečo vytvárate vodcov, náboženských či politických a odovzdávate im sami seba a toto je to, prečo prijímate ich autoritu. Autorita je nešťastie, či náboženská alebo politická, pretože je to vodca a jeho postavenie ktoré jediné sú dôležité a vy ste nepodstatný. Ste ľudskou bytosťou s utrpením, bolesťou, trápením, radosťou a keď popriete sami seba a odovzdáte sa niekomu, popierate skutočnosť, pretože jedine prostredníctvom samého seba môžete nájsť skutočnosť, nie prostredníctvom niekoho iného.
Teraz, hovoríte za akceptujete gurua ako niekoho, kto vás prebudí k skutočnosti. Objasnime si, či je možné cez druhého vás prebudiť ku skutočnosti. Dúfam, že ste sledovali toto všetko, pretože to je váš problém, nie môj. Nechajte nás objaviť pravdu o tom, či vás niečo iné dokáže vzbudiť ku realite. Môže rečník, ktorý rozprával hodinu a pol, prebudiť vás k realite, k tomu, čo je skutočné? Termín „guru“ to naznačuje, nie je tak? Osobu, ktorá vás vedie k pravde, k šťastiu, k dokonalej večnej blaženosti. Je pravda nemennou vecou, ku ktorej vás niekto môže doviesť? Niekto vás môže nasmerovať do stanice. Je pravda ako toto, statická, niečo trvalé do čoho môžete byť dovedený? Je statická len keď ju takú vytvárate zo svojej túžby po bezpečí. Ale pravda nie je statická, nikto vás nemôže priviesť k pravde. Vyvarujte sa osoby, ktorá hovorí že vás dokáže nasmerovať k pravde, pretože to nie je pravda. Pravda je niečo neznáme od momentu k momentu, nemôže byť zachytená mysľou, nemôže byť formulovaná, nemá oddychové miesto. Z toho dôvodu vás nikto nemôže doviesť k pravde. Možno sa ma opýtate, „Prečo tu teda rozprávaš?“ Všetko to čo robím, je poukazovanie vám, na to čo je a ako rozumieť tomu čo je; nie ako by to malo byť. Nehovorím o ideále – predstave, ale o veci, ktorá je práve priamo pred vami, a je to na vás pozrieť sa a vidieť ju. Z toho dôvodu ste vy viacej dôležitý než ja, viacej dôležitý než akýkoľvek učiteľ, akýkoľvek vykupiteľ, akýkoľvek slogan, akákoľvek viera, pretože vy môžete objaviť pravdu len prostredníctvom samých seba, nie prostredníctvom niekoho. Keď opakujete pravdu po niekom inom, je to klamstvo. Pravda nemôže byť opakovaná. Všetko čo môžete urobiť je vidieť problém tak ako je a neunikať. Keď vidíte tak ako to teraz je, potom začnete prebúdzať sa, ale nie ak ste prinútený niekým iným. Tam nie je záchranca, ale len vy sami. Keď máte zámer a pozornosť pohľadu priamo na to čo je, potom vás vaša hlboká pozornosť prebudí, pretože v pozornosti je obsiahnuté všetko. K pozornosti sa musíte zaujímať o to čo je a aby ste pochopili to čo je, musíte byť vedomý toho. Z toho dôvodu sa musíte pozerať, pozorovať, dávať tomu vašu plnú pozornosť, všetko je obsiahnuté v tej plnej pozornosti, ktorú dávate k tomu čo je.
Takže, guru vás nemôže prebudiť, všetko čo môže urobiť je poukázať na to čo je. Pravda nie je vec ktorá by mohla byť zachytená mysľou. Guru vám môže dať slová, môže vám dať vysvetlenie, symboly mysle, avšak symbol nie je skutočný, a ak ste zachytený v symbole, nikdy nenájdete cestu. Z toho dôvodu, to čo je dôležité nie je učiteľ, nie je symbol, nie je to vysvetlenie, avšak ste to vy, kto hľadá pravdu. Hľadať (pozerať) správne je dávať pozornosť, nie na boha, nie na pravdu, pretože vy to neviete, ale pozornosť na problém vášho vzťahu s vašou ženou, vašimi deťmi, vaším susedom. Keď si vybudujete správny vzťah potom máte radi pravdu; pravda nie je vec, ktorá by mohla byť kúpená, pravda nepríde do života prostredníctvom sebaobetovania alebo prostredníctvom opakovania mantier. Pravda prichádza do života len vtedy keď je tam sebapoznanie. Sebapoznanie prináša pochopenie a keď je tam porozumenie, tak nie sú problémy. Keď nie sú problémy, potom je myseľ pokojná, nie je už zachytená vo svojom vlastnom výtvore. Keď myseľ nevytvára problémy, keď porozumie každému problému okamžite ako sa vynorí, potom je to úplný pokoj, nie vytvorený pokoj. Tento celý proces je uvedomenie a to prináša zo sebou stav nerušeného pokoja, ktorý nie je dôsledkom žiadnej disciplíny, žiadnej praxe alebo kontroly, ale je to prirodzený výsledok pochopenia všetkých problémov tak ako vznikajú. Problémy vznikajú iba vo vzťahu a ak je chápanie vzťahu s vecami, ľuďmi a s ideami, potom v mysli a myslení nie je rušenie žiadneho druhu a myšlienkový proces je pokojný. V tomto stave nie je ani mysliteľ ani myšlienka, pozorovateľ ani pozorované. Preto mysliteľ skončil a potom myseľ už nie je dlhšie zachytená v čase a ak neexistuje čas, nadčasové vstúpi do bytia. Ale o bezčasovosti nemôže byť myslené. Myseľ, ktorá je dielom času, nemôže premýšľať o tom čo je nadčasové. Myslenie nevie pochopiť alebo formulovať to, čo je za myslením. Keď to urobí, táto formulácia je ešte časť myšlienky. Preto večnosť nie je vecou mysle, večnosť prichádza do života len vtedy, keď je láska, láska v sebe je večnosť. Láska nie je niečo abstraktné k premýšľaniu, láska sa nájde iba vo vzťahu s tvojou ženou, deťmi, tvojím susedom. Keď poznáte túto lásku ktorá je nepodmienená, ktorá nie je dielom mysle, potom skutočnosť prichádza do bytia, a tento stav je úplnou blaženosťou.