Jdi na obsah Jdi na menu

Každú nedeľu som sa pokúšal začínať s rôznymi predmetmi a priblížiť sa k problému existencie z rôzneho uhlu pohľadu. Budem sa snažiť dnes večer priblížiť sa k tomu z rôznych bodov pohľadu  úsilia, tento doslovný boj, ktorý zvádzame aby sme čosi premohli, boli úspešní, niečo dosiahli, a uvidieť či môžeme za krátku dobu pochopiť úplný význam tejto snahy. Tam je toľko smútku a tak málo šťastia v našom živote. Keď je tam šťastie, problémy sily, pozície, a úspechu skončia. Keď je tam šťastie, snaha skončí, a rozdiely medzi ľuďmi sa rozbijú. Musíme si častejšie všímať tie vzácne momenty, keď sme dokonale šťastní, pokojní, keď všetky konflikty prestávajú existovať. Takže, šťastie prichádza len s najvyššou formou inteligencie. Inteligencia je pochopenie smútku. Poznáme smútok, je stále s nami, neustály spoločník, zdá sa akoby nemal konca – smútok v rozličných podobách, na rozličných úrovniach, fyzický a psychický. Poznáme spoľahlivé prostriedky na prekonanie fyzickej bolesti, avšak psychologicky je to omnoho ťažšie. Psychologicky je problém omnoho komplexnejší, vyžaduje si viacej pozornosti a náročnejšie štúdium, hlbšie preniknutie a širšiu skúsenosť, avšak smútok, kdekoľvek sa nachádza, na akejkoľvek úrovni, je stále bolestivý.

 

 

 

Takže, problém je:  Môže smútok, trápenie, skončiť prostredníctvom úsilia, prostredníctvom myšlienkového procesu?  Rozumejte, v tomto momente nehovorím o fyzickom utrpení, bolestivej chorobe, ale o psychickom trápení. Môže toto trápenie skončiť prostredníctvom úsilia, prostredníctvom toho, čo nazývame myšlienkovým procesom? Fyzická bolesť môže byť porazená úsilím, vyhľadaním dôvodov choroby.  Avšak psychické utrpenie, bolesť, úzkosť, frustrácia, nespočetné bolesti – môžu tie byť porazené úsilím, myšlienkami? Tak najprv sa musíme opýtať čo je utrpenie, čo je úsilie, a čo je to myšlienka. Je to veľmi rozsiahly problém na riešenie v tak veľmi krátkom čase, avšak ak ho budete nasledovať pozorne, myslím si, že je možné porozumieť jeho významu, a možno v jeho porozumení priamo budeme schopní to vyriešiť, alebo sa  čiastočne dotknúť momentálneho záblesku toho šťastia, ktoré zničí túto bolesť, túto spaľujúcu osamelosť a utrpenie.

 

 

 

Takže, čo je utrpenie? Nie je to túžba po získavaní, stávaní sa, s jej premenlivými frustráciami? Nie je utrpenie následkom túžby byť iný, ako to čo som?  Nevedú aktivity založené na takejto túžbe k rozkladu, ku konfliktu, ku nekončiacim vlnám zmätku?  Takže, utrpenie, bolesť, je túžba po získavaní, túžba byť niekým, buď pozitívne alebo negatívne. Myslím si, že sa môžeme všetci dohodnúť na tomto základe. Utrpenie prichádza do života keď je v ňom túžba po získavaní. V takom vkuse, je tam aktivita, či sociálna aktivita alebo individuálna aktivita a táto aktivita sama seba neustále rozpína do rozkladu v márnosti, vo frustrácii, ktoré v sebe vidíme neustále. Teda, môže sa táto túžba po získavaní, ktorá je dôvodom utrpenia skončiť prostredníctvom úsilia?  To je to, čo sa pokúšame uskutočniť, nie je tak? Keď sme frustrovaní, keď je tam bolesť, keď je tam utrpenie, pokúšame sa to premôcť, pokúšame sa bojovať proti tomu. Tento pozitívny alebo obranný útok sa nazýva úsilím, nie je tak?  Tak je, úsilie existuje alebo prichádza do bytia keď je tam túžba zmeniť to, čo sme. Som týmto, a chcem sa stať oným. Táto zmena, tento pohyb premien tohto na ono, je nazývané úsilím. Takže, čo je zmena, čo je premena – nie doslovný výklad významu, ale jeho vnútorný zmysel.  Bezpochyby, zmena je modifikovaná súvislosť, som týmto, a chcel by som byť oným, to je, chcel by som sa stať protikladom toho, čím som. Avšak protiklad je pokračovanie toho, čo som v odlišnej forme. Takže, protiklad, v ktorom je vždy úsilie, je modifikovaná súvislosť jeho vlastného protikladu. Ne-hrabivosť je modifikovanou nadväznosťou lakomosti, je to rovnaká lakomosť, ibaže pod odlišným menom, pretože je v tomto vkusne zahrnuté, a toto obsiahnutie, ktoré zapríčiňuje úsilie, je príčinou trápenia.  Vidíme, že toto úsilie ukrýva v sebe pokračovanie v modifikovanej forme. A môže myšlienka, môže myšlienkový proces, ukončiť trápenie?

 

 

 

Pravdepodobne je toto celé viacmenej abstraktné a obtiažne, avšak zjednodušíme si to keď začnem zodpovedať otázky o tom.  Ale myslím si, budeme si musieť predložiť podstatu a tú vystavať štrukturálne, pevne, a toto môžeme uskutočniť, keď porozumieme princípu problému utrpenia – či utrpenie môže byť porazené prostredníctvom úsilia, ktoré vytvára protiklad a či utrpenie, ktoré je túžbou získať niečo tu a teraz alebo v budúcnosti, môže byť ukončené myšlienkami. Teraz, čo je to myslenie? Keď poviete, „ myslím“, čo tým myslíte? Pokúšate sa riešiť problém smútku prostredníctvom myslenia a dokáže myslenie ukončiť bolesť, psychickú úzkosť, obavy, a tak ďalej? Takže, čo je to myslenie? Bezpochyby, myslenie je odozvou pamäte, keby ste nemali pamäť, neboli by ste schopní premýšľať. Pamäť je pozostatok skúsenosti – skúsenosti, ktorá nie je dokonale, úplne pochopená.  Ak porozumiete niečomu kompletne, úplne, nezanecháva to žiaden pozostatok. Len neprijatá, nekompletná skúsenosť zanecháva značku, ktorú nazývame pamäťou. Takže premýšľanie je odozvou pamäte a keď sa pokúšame vyriešiť problém utrpenia prostredníctvom myšlienok, myslenie sa stáva odozvou pamäte, celkom iste toto nie je riešením, pretože pamäť je pokračovaním úsilia.

 

 

 

Toto nie je inteligentne poskladaná hádanka, pretože ak sa nad tým zamyslíte, uvidíte tieto tri veci zapojené vo vašom procese jednania o bolesti: úsilie, myslenie, a pamäť. Nezapamätávajte si to – sledujte to za chodu vo vašom dennom živote a budete vidieť. Nepotrebujete čítať filozofické knihy, pretože ak budete sledovať sami seba keď je tam nepokoj, keď je tam bolesť, uvidíte tieto tri veci pracovať. A môžu tieto veci prekonať, ukončiť bolesť, smútok? Nepochybne nemôžu, pretože myšlienkový proces je len následkom neúplného pochopenia, a zmena je len modifikovanou súvislosťou, ktorá vytvára protiklad. Takže, náš problém je objaviť čo dokáže ukončiť smútok, čo dokáže priniesť ten stav šťastia, ktorý nepochybne nie je výsledkom úsilia. Neviem či ste sa vôbec pokúšali byť šťastní. Bezpochyby, nikdy ste neboli úspešní keď ste sa usilovali byť šťastní. Šťastie prichádza do bytia spontánne, nepozvane. Takže, ono nemôže byť výsledkom úsilia. Ak sa pokúšame nájsť šťastie zbavovaním sa smútku, potom budeme rozumieť ďalej ukončeniu smútku bez myšlienkového procesu, bez úsilia?  Pretože úsilie naznačuje, poukazuje, vytváranie duality, protikladov, a čo je protiklad je ešte v rozsahu poľa jeho vlastného protikladu. Takže, čo ukončí smútok? Ak rozumiete myšlienkovému procesu, procesu úsilia, procesu pamäte, ak skutočne rozumiete, čo som vysvetľoval, ak ste si vedomý týchto troch procesov, čo sa potom stane? Ak ste si niečoho vedomý, čo je vaším podrobným zážitkom?  Istotne, ak ste si niečoho vedomý, nie je tam odsudzujúci postoj, je tak? Nie je tam odôvodňovanie či označovanie. Jednoducho ste si vedomý. Som si vedomý tejto zelenej, toho, že vtáky lietajú. V tomto uvedomovaní si, v ňom nie je odsúdenie, v ňom nie je stotožnenie. Teda, ak ste si vedomý smútku bez úsilia o jeho prekonanie troma bežiacimi procesmi, ak si uvedomujete bez odsudzovania potom uvidíte prichádzať tam bdelú pasivitu, pasívne uvedomovanie bez nejakých požiadaviek. Ste veľmi ostražitý, nie je tam žiadna časť vášho bytia, ktorá spí, pretože bádate, ako sme povedali, celkový proces pamäte, myslenia, úsilia, a preto si plne uvedomujete, a v tomto uvedomovaní si je pocit porozumenia, pokoj, kľud, vnímavosť, pozornosť. Bez predsudkov, bez požiadaviek a ak to objavíte smútok sa skončí. Avšak také uvedomovanie vyžaduje mimoriadne trvalú bdelosť vidieť ako pracuje myseľ keď je tam utrpenie, nasledovať bezprostredný pohyb každej myšlienky a týmto pochopiť celkový proces úsilia, myslenia a pamäte.

 

 

 

Jiddu Krishnaurti

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA