Jdi na obsah Jdi na menu

Už ste niekedy sedeli ticho so zavretými očami a sledovali pohyb svojho vlastného myslenia? Už ste niekedy pozorovali svoju myseľ pri práci alebo lepšie povedané, pozorovala už niekedy vaša myseľ pri práci samu seba, iba aby poznala svoje myšlienky, pocity, ako sa pozeráme na kvetiny, vtákov, ľudí, ako reagujeme na návrhy alebo prijímame nové nápady? Už ste to niekedy urobili? Ak nie prichádzate o veľa. Poznať ako pracuje vlastná myseľ je hlavnou úlohou vzdelania. Pokiaľ nevieme ako reaguje naša myseľ, pokiaľ si ona neuvedomuje svoje vlastné činy, potom nikdy nezistíme čo je spoločnosť. Naša myseľ je jej súčasťou. To ona je spoločnosť. Reakcie, presvedčenia, návštevy chrámu, oblečenie, ktoré nosíme, veci ktoré robíme a nerobíme a čo si myslíme - tým všetkým je tvorená spoločnosť, ktorá je vlastne kópiou toho, čo sa deje v našej mysli. Myseľ teda nie je oddelená od spoločnosti, nie je vzdialená našej kultúre, cirkvi, rôznym triednym deleniam, ctižiadostiam a konfliktom. Toto všetko je spoločnosť a každý z nás je jej súčasťou. Neexistuje individum oddelené od spoločnosti. Väčšina z nás sa zaoberá revoltou vo vnútri väzenia. Zostávame teda väzňami a vo väzení neexistuje sloboda. Tá leží mimo vzorec spoločnosti. Ak sa chceme od tohto vzorca oslobodiť, musíme porozumieť jeho celému obsahu, teda pochopiť svoju vlastnú myseľ. Preto je veľmi dôležité sám seba poznať, uvedomovať si všetky svoje činy, myšlienky a pocity. A práve toto je vzdelanie. Ak si totiž plne uvedomujeme sami seba, je naša myseľ veľmi citlivá a bdelá.

 

 

Už ste niekedy sedeli veľmi ticho bez akéhokoľvek pohybu? Vyskúšajte si to. Seďte naozaj nehybne, narovnajte sa a pozorujte, čo robí vaša myseľ. Nesnažte sa ju kontrolovať a nevravte, že by nemala preskakovať z jednej myšlienky na druhú, z jedného záujmu na iný, iba si uvedomujte ako skáče. Nič s tým nerobte iba pozorujte, ako keby ste z brehu rieky pozorovali plynúcu vodu. V prúdiacej rieke je toľko vecí – ryby, lístie, mŕtve zvieratá – vždy je živá a pohybuje sa. Naša myseľ je tiež taká. Je stále nepokojná a ako motýľ preletuje z jednej veci na druhú.

 

 

 

Ako načúvame piesni? Napríklad máme radi človeka, ktorý ju spieva a má peknú tvár, alebo sa započúvame do významu slov. Okrem toho však načúvame tónom a tichu medzi nimi. Skúste to isté, ak sedíte. Snažte sa sedieť kľudne, nevrťte sa, nehýbte rukami a ani prstami u nôh, iba pozorujte svoju myseľ. Je to naozajstná zábava. Ak to budete brať ako zábavu, zistíte, že myseľ sa začne ukľudňovať sama, bez kontrolovania. Potom prestane existovať cenzor, sudca, hodnotiaci a ak je myseľ takto sama o sebe veľmi kľudná, spontánne nehybná, zistíte ako je to byť veselý. Viete čo je veselosť? Znamená to smiať sa, ľubovať si vo všetkom či v ničom, poznať radosť zo života, z úsmevu, bez obáv sa niekomu pozrieť priamo do očí. Už ste sa niekomu pozreli priamo od očí a videli čo sa stalo? Väčšina z nás sa bojí pozrieť niekomu do tváre. A ostatní nechcú, aby sme sa na nich tiež pozerali, pretože sa tiež boja. Nikto sa nechce odhaliť. Všetci sme na stráži, schovávame sa za rôzne utrpenia, túžby, nádeje a iba málo je takých, ktorí sú schopní pozrieť sa nám priamo do očí a usmiať sa. Nájsť onú vnútornú radosť však nie je jednoduché, lebo väčšina z nás je iba povrchne nespokojná. Viete čo je byť nespokojný? Pochopiť nespokojnosť je ťažké, lebo väčšina z nás ju v určitom smere reguluje a tým ju zadusí. Naším jediným cieľom teda je dostať sa na bezpečné miesto s dobre zabezpečenými záujmami a prestížou, aby sme neboli rušení. V okamihu ak je človek naozaj nespokojný a začne pátrať a skúmať je totiž vyrušenie nevyhnuteľné. Človek je však iniciatívny iba zo skutočnej nespokojnosti. Človek teda musí byť plne nespokojný ale s radosťou, rozumiete? Nesmie si sťažovať, ale byť nespokojný radostne, s láskou a veselo. Väčšina nespokojných ľudí je veľmi nepríjemná. Neustále si sťažujú, že to či ono nie je v poriadku, prajú si byť v lepšej pozícii alebo chcú aby sa zmenili podmienky, pretože sú nespokojní iba povrchne. Tí, ktorí nie sú ani trocha nespokojní, sú už mŕtvi.

 

 

 

Vyskúšajte si – nie niekedy v ďalekej budúcnosti ale zajtra alebo dnes popoludní. Ak je vo vašom byte príliš veľa ľudí, dom je preplnený, odíďte, sadnite si sami pod strom alebo na breh rieky a ticho pozorujte ako vaša myseľ pracuje. Neopravujte ju, nevravte „toto je správne a to zlé“ iba sa na ňu pozerajte ako na film. Ak ideme do kina, nehráme vo filme. Herci a herečky hrajú a my sa iba pozeráme. Rovnakým spôsobom sa pozerajte na svoju myseľ. Je to naozaj veľmi zaujímavé. Je to oveľa zaujímavejšie ako ktorýkoľvek film, pretože naša myseľ je pozostatok celého sveta a obsahuje všetky skúsenosti ľudských bytostí. Rozumiete? Naša myseľ je ľudskosť a ak si toto uvedomíme, budeme nesmierne súcitní. Z tohto porozumenia vychádza obrovská láska – ak potom uvidíme kúzelné veci, budeme vedieť čo je krása.


 

Jiddu Krishnamurti

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA