Jdi na obsah Jdi na menu

Som si istý, že Krishnamurtiho učenie je pokrivené, nie je číre. A ak je niečo pokrivené, tak to potom vedie do slepej uličky. Neviem, ale v čom je chybné. Verím, že prídem na to. Krishnamurti sa ozaj dostal za tradíciu. Pre mňa je vlastne všetko tradícia a ak nie tak z tradície to vyšlo či bolo ňou ovlyvnené. Inými slovami to znamená, že ,,všetko,, je sekta, teda aj jeho učenie. Vysvetľujem si to tak, že matrix... Ale neverím nejak na matrix, je to skôr v zmysle metafory a vysvetlenia.

Isteže Krishnamurti sa zaoberá psychologickými faktami ale niečo tam musí byť pokrivené. Možno tam niekde miestami zasunul ideu t.j. nežil tým ale mal manuál, teda ideu dosiahnutia, ale idea a ozaj žiť ten stav je totálny rozdiel. Ešte donedávna som čítal ako žeravý. Nič ma neuspokojilo, hľadal som vlastne v každom smere, v každom náboženstve, v sektách, guruoch atď. Pri ničom som sa nejak nezastavil a vždy som hľadal v ďalšom, v inom smere. Píšem to preto, lebo tým chcem vyjadriť, že troška poznám štruktúry tých náboženstiev, náuky a duchovné smery, vodcov k pravde a pod ale to, čo som uvidel a vidím u Krishnamurtiho zbúralo všetko. Jedna jeho kniha je viac ako 200 iných kníh a to tiež len teoreticky, pretože ani tých 200 kníh nemôže prekročiť hodnotu jednej jeho knihy. Kto pozná hlbšie to učenie vie o čom vravím.

Mal som raz sen. Pracoval som v jednom ezoterickom kníhkupectve. Snívalo sa mi o jednej jeho knihe, tuším to bola Krishnamurtiho čítanka a hneď vedľa bola neidifikovateľná kniha od neho. V realite, v tom kníhkupectve to bola kniha komentáre o živote. Možno som názvy vzájomne prehodil, ale to je nepodstatné. Tak som si tie knihy prečítal. Mimochodom v tom čase sa mi snívalo aj o Meirinkových dvoch kníhách – bdelosť toť vše a nevedeť nič, môcť všetko. Postupne som do toho Krishnamurtiho učenia vnikal viac a viac a každé ďalšie čítanie tej istej knihy mi otvorilo vhľad do toho, čo som predtým tam nevidel. Potom, po asi dvoch rokoch, čo bolo teraz nedávno som mal ďalší sen s Krisnamurtim. Pokiaľ sa dobre pamätám bolo to v nejakej klasickej škole, možno moja bývalá základná škola a on tam bol ako učiteľ. Mal inú podobu, ale bol to on. V tom čase v realite a teraz tiež, som túžil uvidieť, že pozorovateľ je pozorované. On o tom vraví, že to je hlboká duševná transformácia. Je to asi aspekt meditácie, stav ak nie si. V tom sne teda som prišiel za ním a spýtal som sa ho nejak takto: rozumovo chápem, že pozorovateľ je pozorované ale nevidím to, ako to mám uvidieť? On stroho odpovedal: začni znova. A nič už o tom ďalej nehovoril. Ešte tuším sen chvíľu pokračoval, už sa ale nepamätám, asi tam už nebolo niečo dôležité. V tom čase keď sa mi to snívalo som to bral tak, že prevažne to bol len pomiešaný sen, projekcia mojej túžby alebo nejaká forma ilúzie, zároveň som si ale nechával priestor na to, že to predsa mohlo byť aj nejaké posolstvo. Teraz po čase sa skôr to prevrátilo na to, že to mohlo byť posolstvo, ale zároveň si nechávam i priestor na to, že to bola tá zmes túžby a ilúzie. Mal som ešte tretí sen s ním, nepamätám si ho, ale bolo tam niečo zhruba asi v tom zmysle, že on používal metódu a pritom vravel proti metódam...

A takýto priestor pochybnosti by sme si mali uchovávať aj čo sa týka Krishnamurtiho učenia. Bože som ho zase poospevoval, ale článok má mať iný účel. Proste človek vidí tie všetky sekty a prečo by malo byť práve Krishnamurtiho učenie to pravé, prípadne jediné pravé? I keď prekročil minulosť a je to o faktoch. Verím, že ak človek nehľadá istotu, zabezpečenie a prilnutie kvôli strachu, tak ten pohyb ho dovedie ďalej. Proste pomôž si sám, hýbme sa, v ničom a nikom sa nezastavujme, stále sa učme, buďme k sebe úprimní a vnímaví a hlavne načúvajme. Všetko je tu pokrivené – tento vzorec, táto pochybnosť, čo je možno uprednostnenie pravdy pred zabezpečením sa, vždy fungoval a určite platí aj u Krishamurtiho. My ľudia hľadáme niečo k čomu by sme sa prilepili kvôli istote, čo je iba únik od strachu a to nám bráni hľadať pravdu. Teda skončím tak ako sa začalo: Krishnamurtiho učenie s najväčšou pravdepodobnosťou je kontaminované asi tak ako všetky ostatné. To učenie môže byť takmer celé pravdivé, ale jedna kontaminácia niečoho, to hneď celé zavedie do slepej uličky. Teda i keď sú vhľady neznamená to nič.

Juro

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

re acit

(juryno, 16. 11. 2010 19:43)

hej priputanost prameni zo strachu teda hladania bezpecia a pokial je niekto priputany tak pravdu neobsiahne lebo strach mu v tom zabrani.

krishnamurti je daleko za vsetkymi a vsetkym. ale kto si mysli ze mal komplet pravdu a ze je osvieteny atd tak ten tomu len veri - je to jeho tuzba, jeho strach, viera a jeho hladanie bezpecia - a preto existuje sebaklam a strach je stale pritomny. preto potom to nema v podstate ziadnu hodnotu .

bla bla bla

(lubo, 16. 11. 2010 11:49)

No prečítal som a niečo ma napadlo.. asi tiež hladám ako každý iní,, myslím že pravda sa velmi tažko vyjadruje slovami, ak mal Jiddu pravdu, tak to mal určite velmi tažké, ale neriešim či teraz mal alebo nemal,,,,Moja skúsenosť je takáto: A ja sa ho snažím velmi porozumieť a zároven sa chýtam do pasti o krorej upozornuje, je tam taký protiklad a to že hladaj , ale nechci nič získat. Ale pravda je že chcem niečo získat . Hovorí že všetky autority treba zahodit, tak zaroven hovorí aj o sebe.. Takže je to jednoduché nechci nič a dostaneš všetko ,, všetko traba zahodit pokial nezahodíš zostaneš priputaný:)

Ahoj Juro

(acit, 19. 9. 2009 20:06)

jen pár drobných opravení.Žádné učení na světě není pravé a kdybys byl jen o něco pozornější,zjistil bys že právě Krishnamurti žádné učení nikdy něměl,žádné nepropagoval a nikomu nevnucoval.Učení ,jsme si to nazvali jen mi,omezení lidi,protože si všechno potřebujeme nějak nazvat,toť vše.To platí i pro školy pod jeho jménem.Aještě jedna věc.Sen je jenom snem.Nic víc,nic míň.Přeju hezké pátrání a přemýšlení.

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA