Jdi na obsah Jdi na menu

Sex je samozrejme dôležitý, ale základná otázka je , prečo robíme zo života problém. Nieje základný dôvod to, že vždy uvažujeme podľa určitého hľadiska, podľa ustáleného hľadiska? Vždy uvažujeme zo stredu smerom k periférii avšak ten okraj je pre väčšinu z nás stredom, takže čohokoľvek sa dotneme, je povrchné. Život ale nieje povrchný. Vyžaduje žiť naplno a pretože my žijeme iba povrchne, poznáme iba povrchné reakcie. Čokoľvek na periférií robíme, vytvorí problém a toto je potom náš život: žijeme na povrchu a sme spokojní s týmto spôsobom života i so všetkými jeho problémami. Tie existujú tak dlho, pokiaľ žijeme na povrchu, na periférií, ktorú tvorí naše Ja a jeho počitky, ktoré môžu mať vonkajšie alebo subjektívne príčiny, môžu sa stotožňovať so svetom, zemou alebo s nejakou inou vecou vytvorenou mysľou.

Čo je podľa nás problém sexu? Je to sám pohlavný styk, alebo myšlienka naňho? Určite to nieje styk. Pohlavný styk pre nás nieje väčší problém, ako jedlo, ale ak celý deň myslíme na jedlo, pretože nemáme nič iné, na čo by sme mohli myslieť, stane sa z neho problém. Je problémom pohlavný styk, alebo myšlienka naňho? Čo sa deje, prečo sú naše mysle doňho tak zabrané. Je to druh definitívneho úteku, že áno? Je to spôsob, ako úplne zabudnúť sám na seba. Aspoň v ten jediný okamih môžeme na seba zabudnúť. Všetko ostatné čo v živote robíme, zdôrazňuje naše vnútorné Ja, naše vnútro. Takže existuje tento akt, pri ktorom nieje vlastné Ja zdôraznené a stáva sa problémom. Ak sa objaví jediná vec, ktorá je cestou k definitívnemu úteku, dokonalému zabudnutiu seba samého i keď iba na niekoľko sekúnd, prilneme k nej, pretože to je štastný okamih. Ak dotkneme sa akéhokoľvek iného problému, stane sa zdrojom bolesti. Preto prilneme k tej veci, ktorá poskytuje úplné sebazabudnutie a ktorú nazývame štastím. Ak k nej však prilneme je to taká istá nočná mora, pretože sa od nej snažíme oslobodiť a nechceme byť jej otrokom.

Nieje pohlavný akt spôsob, ako úplne zabudnúť na seba? Viete ako je to myslené? Pohlavný akt je úplné spojenie. V tomto okamihu skončia všetky konflikty, cítime sa nanajvýš sťastní, pretože nemáme potreby ako oddelená bytosť a neprenásleduje nás strach. Na chvíľu teda končí vedomie samého seba, pociťujeme čisté sebazabudnutie, radosť zo sebaodovzdania. Preto sa sex stal tak dôležitým, pretože inak sa bijeme o svoj prospech a žijeme v konfliktoch a sklamaniach.

Sex je neuveriteľne závažným problémom, pokiaľ nerozumieme mysli, ktorá o problému premýšľa. Samotný styk nemôže nikdy byť problémom, ale myšlienka naňho problém vytvorí. Problém môže byť samozrejme vyriešený, iba ak pochopíme celý proces a pojmy ako Ja a Moje: moja manželka, dieťa vlastníctvo auto a úspech. Ak to všetko nepochopíme a nevyriešime, sex zostane problémom. Pokiaľ sme politicky, nábožensky alebo inak ctižiadostiví, zdôrazňujeme vlastné Ja, myslenie a prežívanie a posilujeme ctižiadosť v mene seba, zeme, strany alebo myšlienky, ktorú nazývame náboženstvom – pokiaľ funguje táto sebaexpanzia, sexuálny problém bude existovať.

Na jednej strane vytvárame, živíme a rozširujeme sami seba a na strane druhej sa snažíme sami na seba zabudnúť a stratiť sa, i keď iba na malý okamih. V našom živote existuje protiklad – zdôraznenie vlastného Ja a jeho zabudnutie. Problémom nieje sex, ale tento životný protiklad, ktorý nemôže byť preklenutý mysľou, pretože ona sama je protikladom. Protiklad môžeme pochopiť, iba ak plne porozumieme celému procesu svojej každodennej existencie.

Človek ,ktorý je duševne alebo inak ctižiadostivý, nemôže byť bez problémov pretože tie miznú, iba keď je vlastné Ja zabudnuté, ak neexistuje. A tento stav nieje činom vôle a obyčajnou reakciou. Sex sa stáva reakciou a keď sa myseľ snaží problém vyriešiť, iba ho urobí zmätenejším, obtiažnejším a bolestnejším. Nie akt, ale myseľ je problém, tá myseľ, ktorá tvrdí, že musí byť cudná. Cudnosť nieje cnosť a nedá sa vypestovať. Človek pestujúci pokoru určite nieje pokorný. Môže svoju pýchu nazývať pokorou, ale je pyšný a preto sa snaží stať pokorným.

Problém sexu, ktorý mučí toľko ľudí na celom svete, teda nemôže byť vyriešený, pokiaľ nepochopíme vlastnú myseľ. Nemôžeme prestať myslieť, ale myšlienka končí, ak mizne premýšľajúci a to sa môže stať iba pokiaľ celému procesu rozumieme. Strach vzniká v okamihu , keď je mysliaci oddelený od svojej myšlienky. Iba keď neexistuje mysliteľ, je myšlienka bez konfliktu. Nieje treba snažiť sa porozumieť niečomu, čo je samozrejmé. Mysliteľ vzniká z myšlienky a potom používa sám seba k formovaniu a riadeniu svojich myšlienok alebo ich ukončenia. Mysliaci je fiktívna bytosť, ilúzia mysle. Keď si myšlienku uvedomujeme ako fakt, nieje nutné o nej premýšľať. Ak existuje prostá , nevyberavá uvedomelosť, potom sa odhalí, čo je samozrejmé. Preto myšlienka ako fakt zaniká. Potom uvidíme, že problémy, ktoré sžierali naše srdcia a mysle a problémy našej spoločenskej štruktúry môžu byť vyriešené. Sex už potom nieje problémom, má svoje správne miesto, nieje to nečistá ani čistá vec. Má svoje miesto, ale ak mu myseľ dá miesto rozhodujúce, potom je z neho problém. Myseľ prisúdi sexu dominantné postavenie, pretože nemôže žiť bez štastia a sex sa potom stáva problémom. Keď myseľ rozumie celej svojej podstate a tým zastaví svoje pochody, objaví sa tvorivosť, ktorá nás učiní štastnými. Byť v tomto stavu je blažené, pretože je v ňom sebazabudnutie bez akéjkoľvek reakcie mysle. Toto nieje abstraktná odpoveď na problém sexu – je to jediná odpoveď. Myseľ popiera lásku, bez ktorej neexistuje cudnosť. Pretože neexistuje láska, stáva sa sex problémom.

Jiddu Krishnamurti

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA