Uvedomujete si, že žijete v konflikte? Ale naozaj, nie iba teoreticky. A pokiaľ áno, čo robíte? Snažíte sa mu uniknúť, nie je tak? Vo chvíľi ak si človek uvedomí konflikt a utrpenie, snaží sa na to zabudnúť v práci, intelektuálnych činnostiach, v duchovne, vyhľadáva zábavu a potešenie. Nezáleží či sú úniky kultivované či primitívne, všetky úniky sú rovnaké. Konflikt vzniká iba vtedy, ak je tu vedomie Ja, ktoré prežíva sklamanie. Chceme aby to, čo sa deje nás stále naplňovalo, bez sklamania. Rozpory a konflikt sú tu však do tej doby, pokiaľ máme v sebe nenaplnené túžby. Neustále meníte predmety svojho uspokojenia. To prináša so sebou potešenie i utrpenie, odmenu i bolesti. Akákoľvek túžba teda so sebou nesie sklamanie, zúfalstvo a s tým spojený konflikt zúfalstva a nádeje. Ak naozaj vidíte, že túžba vytvára bolesť, tak tým príde k ukľudneniu túžby. Tým, že sme si bez výberu prosto a jasne vedomí, že je myseľ nekľudná, že je v stálom hnutí a zápase, tak toto uvedomenie prináša ukončenie toho nekľudu.
Sebanaplnenie chceme dosiahnuť bez pocitu sklamania. Môže vôbec byť nejaké sebanaplnenie? Nie je v tejto túžbe neustály zápas? Pokiaľ budem totiž chcieť niečo dosiahnuť, niekým sa stať, naplniť sa, musí tu byť tiež sklamanie, strach a konflikt. Je v tom nejaké sebanaplnenie? Sebanaplnením myslíme vlastný rast – Ja sa stane väčším, širším, dôležitejším. Ak pôjdete do toho trocha hlbšie, tak zistíte, že pokiaľ je tu Ja, ktoré jedná a samo seba si pritom uvedomuje, musí tu byť sklamanie, frustrácia a tým aj utrpenie. Problém teda nie je v tom ako premôcť utrpenie či ako odstrániť konflikt, ale v porozumeniu podstate vlastnej osoby – vlastného Ja.
Nechcete čeliť tomuto povzdvihnutiu, ktoré by vzniklo, ak by ste sa rozhodli prísť na to ,ako správne žiť. A problém pokračuje. Ďalej ste do nekonečna v konflikte až nakoniec umrete. Niekto si potom zotrie slzu, nie ale pre vás, ale pre svoju vlastnú samotu. Máte to skutočne previesť, nie o tom iba teoretizovať. Čin uskutočníte, ak Uvidíte jeho dôležitosť. Potom uvidíte, že neexistuje žiadna metóda, technika či systém. Ak vidíte niečo nebezpečné, okamžite jednáte. Duchovná revolúcia, o ktorej sa hovorí teda nie je návratom či reformou nejakého určitého duchovného smeru, ale úplným zrieknutím od všetkých duchovných smerov a ideológií – t.j. oslobodenie sa od spoločnosti, ktorá ich vytvorila. K tomu, aby ste mohli porozumieť utrpeniu, musíte skončiť so všetkými únikmi, pretože jedine potom budete schopní vidieť sa v tom, čo robíte. V pochopení seba samého zakotveného vo vzťahoch nájdete možnosť, ako oslobodiť myslenie od všetkých konfliktov a žiť tak v stave skutočnosti a štastia.
Jiddu Krishnamurti