Je možné utrpenie skončiť? Prosím položte si túto otázku sami sebe. Kde je utrpenie nie je láska. Ak trpíte, ak sa zaoberáte vlastným utrpením, ako by ste mohli cítiť lásku? Človek sa musí pýtať akokoľvek tažké je nájsť – nie odpoveď, ale koniec utrpenia. Čo je utrpenie? Je utrpenie spôsobené sebaľútosťou? Skúmajte to prosím. Nehovoríme či áno či nie pýtame sa: je sebaľútosť jedným z faktorom spôsobujúcich utrpenie? Je utrpenie spôsobené samotou? Pocit totálnej samoty, osamelosti; byť sám je niečo iné než byť osamotený. Pocit osamotenia a izolácia znamená nemať k ničomu žiadny vzťah. Je utrpenie obyčajnou záležitosťou intelektu? Dá sa racionalizovať logicky vysvetliť? Alebo s ním žiť bez túžby po úteche? Rozumiete tomu? Žiť s utrpením, neutekať pred ním, nezdôvodnovať si ho, nehľadaj nejakú klamnú či výlučnú útechu v náboženstve alebo v klamných romantických eskapádach, ale žiť s niečím, čo má mimoriadnu dôležitosť.
Utrpenie – fyzická a dlhotrvajúca bolesť človeka, ktorý je paralyzovaný, zmrzačený, chorý, bolesť zo straty niekoho, kto umrel. Hovoríme tiež o pocitu zúfalej osamelosti. Môže sa človek pozerať na utrpenie tak, ako v nás skutočne je, zosťať s ním, podržať si ho a neutekať od neho? Utrpenie sa nelíši od osoby, ktorá trpí. Človek ktorý trpí chce uniknúť, utiecť, všetko možné. Ale pozerať sa na utpenie, tak ako sa pozeráte na dieťa, krásne dieťa a podržať si ho, nikdy od neho neutekať. Ak sa pozriete skutočne hlboko, zistíte že utrpenie má koniec. A tam kde skončí utrpenie začína vášeň. Nemyslím žiadostivosť či zmyslovú stimuláciu, ale vášen. Iba málokto má v sebe túto vášeň, lebo sme pohltený vlastnými smútkami, vlastnou bolesťou, sebaľútosťou, ješitnosťou a všetkým ostatným.
Máme nesmiernú energiu ale mrháme ju na konflikty, strach, na nekonečné klábosenie o ničom. Vášeň v sebe obsahuje obrovskú energiu. Prichádza iba tam, kde skončí utrpenie. A ak prežívate utrpenie a jeho koniec, to nie je nič osobného, pretože vy ste ako zbytok ľudstva. Všetci trpíme. Všetci prechádzame osamelosťou, každý človek na tejto Zemi. Každý prechádza obrovskými úzkosťami, či už vedomými alebo nevedomými. Naše vedomie nie je naše, neni vaše, je to vedomie ľudstva. Toto vedomie v sebe obsahuje všetky vaše presvedčenia, vaše utrpenie, ľútosť, sebaľútosť, povýšenosť, túžbu po moci, pozícii a všetko ostatné. Všetko toto tvorí vaše vedomie, ktoré zdielaju všetci ľudia. Preto to nie je vaše individuálne vedomie. Pokiaľ si toto uvedomíte, nie verbálne či intelektuálne, ani teoreticky alebo ako nejaký koncept, ale ako skutočnosť, potom nielen že nezabijete a nezraníte druhého človeka, ale získate tiež niečo úplne odlišné, čo pochádza z úplne inej dimenzie.
Jiddu Krishnamurti